Konanie podujatí pre verejnosť je obmedzené!

V súlade s usmerneniami štátnych orgánov oznamujeme, že:

Pre verejnosť ostávajú od 15.10.2020 v ponuke večerné pozorovania:

na hvezdárni v Humennom – v stredy a piatky so začiatkom o 20.00 hod., max. 5 osôb

na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedlena objednávku, max. 5 osôb

V prípade nepriaznivého počasia budú návštevníci objednaní na kolonické observatórium vopred kontaktovaní s informáciou o zrušení pozorovania.
Náhradný program v tomto čase nie je k dispozícii.

Pre kolonické observatórium ďalej platí, že v tomto období (mimo letnej sezóny) je množstvo termínov pozorovaní pre verejnosť obmedzené, keďže sa viac venujeme odborným pozorovaniam. Taktiež sa tu pozorovania nekonajú v období okolo splnu Mesiaca.

Vstupujte len s prekrytím nosa a úst, pri vstupe použite dezinfekciu rúk!
Zachovajte predpísané dvojmetrové odstupy od ostatných návštevníkov (neplatí pre rodiny, osoby žijúce v jednej domácnosti).

Riaďte sa pokynmi sprevádzajúceho pracovníka hvezdárne!

Pozorovania sa konajú len pri priaznivom počasí!

Tešíme sa na Vašu návštevu 🙂

Seminár Kolofota 2020

V tomto roku sa tradičný seminár Kolofota konal pre obmedzenia spojené so šírením koronavírusu v náhradnom termíne 18. – 20. júna 2020. Organizačne ho zastrešili Vihorlatská hvezdáreň v Humennom, Slovenský zväz astronómov a Neinvestičný fond Teleskop. Podujatie zamerané na prezentáciu teoretických základov i praktických zručností najmä v oblasti astrofotografie sa tento rok nieslo v duchu hľadania odpovede na otázku „Quo vadis, astronómia na Slovensku?“

Na kolonickom observatóriu sa stretlo celkom 19 účastníkov podujatia, ktorí do programu prispeli štrnástimi príspevkami. Prvé dva príspevky boli venované astrofotografii na Kolonickom sedle, ktorej sa venujú jej dvaja pracovníci. Snímky rôznych objektov hviezdnej oblohy nafotené od minuloročnej Kolofoty prezentoval odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne Mgr. Róbert Adam. Vytváraniu časozberných videí hviezdnej oblohy sa už niekoľko rokov venuje externý pracovník VH Štefan Gojdič, ktorý pre účastníkov pripravil dve videá s najlepšími zábermi.

Spoločná foto účastníkov v dvojmetrových rozostupoch 🙂

Hlavná téma seminára „Quo vadis, astronómia na Slovensku?“ bola na programe v druhý deň.   Prvý príspevok riaditeľa Vihorlatskej hvezdárne RNDr. Igora Kudzeja, CSc. rozvíril zaujímavú diskusiu o konceptoch budúceho rozvoja astronomických zariadení na Slovenku a začlenení Slovenska do agentúry ESA. Odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne Mgr. Peter Mikloš prezentoval nie veľmi dobrý stav výučby astronómie na Slovensku. Z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach popísal  doc. Mgr. Štefan Parimucha, PhD. rozvoj astronómie na katedre teoretickej fyziky a astrofyziky a možné otvorenie nového študijného programu bakalárskeho stupňa pre budúcich potenciálnych pracovníkov hvezdární na Slovensku. Kam má nakročené Krajská hvezdáreň v Žiline sme sa dozvedeli od jej riaditeľa RNDr. Jána Mäsiara, ktorý sa s nami spojil na diaľku prostredníctvom video-prezentácie. Zo správ z ciest astronómov najviac zaujala prezentácia z Islandu lektora Róberta Barsu s bohatou fotografickou dokumentáciou.

V sobotu 20. júna zazneli dva príspevky venované pozorovaniam. S výsledkami pozorovaní interstelárnej kométy a asteroidov účastníkov oboznámil Mgr. Marek Husárik, PhD. z astronomického ústavu SAV. Odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne Tomáš Medulka zakončil seminár prezentáciou o inovatívnom spôsobe online pozorovaní astronomických objektov pre verejnosť, ktoré prebiehali na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.

Seminár bol obohatený o výstavu astrofotografií, ktorú zapožičala Krajská hvezdáreň v Žiline. Výstava bude inštalovaná v priestoroch planetária do konca júla.

Aj napriek nepriazni počasia boli účastníci radi, že sa mohli po dlhšej dobe opäť stretnúť. Dúfajme, že nasledujúca Kolofota prebehne v klasickom marcovom termíne.

Program seminára

Aktuálne astrofoto #6

V doterajších astrofotografických príspevkoch sme sa venovali prevažne objektom, ktoré možno pozorovať relatívne krátko po zotmení. Na pozorovanie dnes prezentovaných hmlovín si však musíme počkať na druhú polovicu noci – ak ich chceme vidieť už v máji..

Našu (a nielen našu) galaxiu tvorí okrem hviezdnych sústav i veľké množstvo plynu a prachu, ktore možno pozorovať v rôznych podobách. Gigantické plynoprachové mračná vidíme na oblohe vo forme reflexných, emisných či tmavých hmlovín. Najviac sa ich nachádza v rovine Galaxie, takže najlepšie pozorovateľné sú v čase keď Mliečna cesta vychádza vyššie nad obzor. V jari je to až neskôr po polnoci.

Oblasťou bohatou na hmloviny je okolie hviezdy Deneb, najjasnejšej hviezdy letného súhvezdia Labuť. Premieta sa sem veľa emisných hmlovín i tmavých mračien. Najznámejšou je Severná Amerika s hmlovinou Pelikán, vzdialené sú cca 2000 svetelných rokov. Zrejme ide o jedno mračno, ktoré je predelené tmavou oblasťou v popredí. Emisné hmloviny vyžarujú vlastné svetlo vďaka blízkym hviezdam, ktorých žiarenie ionizuje prítomný plyn. Tmavé hmloviny registrujeme len vďaka tomu, že zacláňajú svetlo hviezd či hmlovín v ich pozadí.

Množstvo tmavých hmlovín sa tiahne pozdĺž celej Mliečnej cesty. V súhvezdí Orla je Galaxia akoby rozdelená na dva pásy, v skutočnosti za to môžu práve veľké množstvá prachu, ktoré vytvárajú akúsi „trhlinu“ v Mliečnej ceste. Vyššie možno vidieť detailnejší pohľad na štruktúru tejto časti Galaxie v južnej časti súhvezdia Orol a časti Štítu. Okrem tmavých hmlovín tu nájdeme i niekoľko hviezdokôp.

Ak chceme tieto časti oblohy s Mliečnou cestou pozorovať vo vhodnejšom čase než po polnoci, musíme počkať na druhú polovicu leta.

Aktuálne astrofoto #5

V dnešnom príspevku sa pozrieme hlbšie do vesmíru. Jarná obloha totiž ponúka na zhliadnutie a astrofotografické vyžitie obrovské množstvo vzdialených hviezdnych ostrovov – galaxií.

Do jarných súhvezdí Panna a Vlasy Bereniky sa premieta Kopa galaxií v Panne. Ide o susednú kopu, ktorá zároveň tvorí centrum Miestnej superkopy galaxií, kam patrí i naša Miestna kopa galaxií s Mliečnou cestou.

Esteticky príťažlivou časťou Kopy galaxií v Panne je tzv. Markarianova reťaz. Obsahuje osem galaxií: M 84, M 86, NGC 4435, NGC 4438, NGC 4458, NGC 4461, NGC 4473 a NGC 4477. Tieto sa premietajú do postupného radu, okolo ktorého je množstvo ďalších členov kopy. Reťaz galaxií je pomenovaná po arménskom astrofyzikovi Benjaminovi Markarianovi (1913 – 1985), ktorý objavil vzájomnú gravitačnú väzbu a spoločný pohyb týchto objektov.

Na vizuálne pozorovanie týchto galaxií je potrebné použiť svetelný teleskop s minimálne 15 cm priemerom. Ich vzdialenosť je v rozmedzí 51 až 56 miliónov svetelných rokov a len v dvojici M 84 a M 86 je odhadovaný počet hviezd (spolu) na 800 miliárd.

Vyššie spomenutá Kopa galaxií v Panne je viditeľná počas jarného obdobia, no na oblohe máme z našich zemepisných šírok možnosť pozorovať aj iné zaujímavé galaxie počas celého roka. Dvojica M 81 a M 82 v súhvezdí Veľká Medvedica je asi najznámejšia. Jej viditeľnosť je ideálna práve koncom zimy a začiatkom jari, kedy kulminuje po zotmení 70° nad severným horizontom.

Tieto galaxie patria do Kopy galaxií M 81, ktorá nesie meno po najmasívnejšom objekte v nej a premieta sa do súhvezdí Veľká Medvedica a Žirafa. Vzdialená je len 12 miliónov svet.rokov, patrí teda medzi najbližšie kopy k Miestnej kope galaxií. Dvojicu M 81 a M 82 môžete rozoznať aj triédrom, no lepšie vyniknú v aspoň 15 cm teleskope.

22. apríla oslavuje naša Zem

Každý rok 22. apríla si pripomíname Deň Zeme, ktorého cieľom je upozorňovať na ekologické problémy našej planéty.

Dnes asi najväčší sekulárny sviatok má svoj pôvod v USA kde na konci sedemdesiatych rokov silnelo hnutie proti vojne vo Vietname. To malo vo svojom programe i dôraz na ekológiu a najmä vďaka týmto aktivistom sa environmentálne otázky dostali nielen viac do povedomia verejnosti, ale i do vrcholovej politiky.

Oficiálne sa prvýkrát Deň Zeme slávil v roku 1970, hoci prvé aktivity spojené s touto tematikou sa konali už o rok skôr. Tento rok teda oslavujeme Deň Zeme jubilejný päťdesiatykrát.

Zapojiť sa môže (a mal by sa) naozaj každý, pretože našu domovskú planétu máme len jednu. Ak by sme si túto skutočnosť naplno všetci uvedomili, bolo by pre nás samozrejmosťou znižovať dôsledky našich činností na našu Zem. Ďalšiu obývateľnú planétu s tak výbornými podmienkami pre život totiž tak ľahko nenájdeme. A ak ju aj nájdeme, tak jednoducho sa k nej nedostaneme. Ešte sa totiž poriadne nedostali ani z našej Slnečnej sústavy. Vážme si teda našu planétu, je ozaj jedinečná!