V rámci projektu „Vesmír na dlani 2017„, v ktorom je naša hvezdáreň jedným z partnerov, sa 10. – 12. júna 2019 uskutočnila study tour, teda poznávacia cesta po časti Karpát v poľsko-slovenskom pohraničí. Táto oblasť je známa najmä mimoriadne zachovalou prírodou a s tým súvisiacou nízkou úrovňou svetelného znečistenia.

Poznávacia cesta sa začala na našom Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle, kde sme okolo poludnia 10. júna privítali účastníkov study tour z Poľska. O 14.00 hod. bola oficiálne otvorená a spustená do prevádzky hlavná investícia hvezdárne v rámci tohto projektu – mobilná astronomická rotačná stanica – M.A.R.S. Je to pozorovacia plošina určená pre návštevníkov večerných pozorovaní oblohy.

• 

• 

• 

Neskôr v popoludňajších hodinách sa účastníci presunuli na Hvezdáreň Roztoky. Toto pracovisko organizačne patrí Podduklianskemu osvetovému stredisku vo Svidníku, ktoré je ďalším partnerom projektu „Vesmír na dlani 2017“. Po prehliadke prístrojového vybavenia hvezdárne a večeri sa cestovatelia po zotmení venovali pozorovaniam dostupných objektov nočnej oblohy teleskopmi.

• 

11. jún začal pre účastníkov study tour návštevou Medzilaboriec s následným presunom do Poľska. Na druhej strane našej severovýchodnej štátnej hranice možno nájsť Bieščadský národný park, ktorý je medzi našimi severnými susedmi veľmi obľúbeným miestom na pešiu turistiku. Niekoľko vyhliadkových miest, napr. pri obci Zubracze a pri Wetline si prezreli aj naši cestovatelia. Po obede v Stuposianoch bola pre nich pripravená prehliadka školského mládežníckeho centra v tej istej obci. Návšteva Bieščad pokračovala u Pavla Ďuriša vo Dwerniku, ktorý prevádza nočné pozorovania objektov oblohy v tejto turisticky atraktívnej oblasti. Záverečná cesta dňa viedla do Muczneho, malej usadlosti s 30-timi stálymi obyvateľmi v samom srdci Bieščad.

• 

• 

• 

• 

Po raňajkách v posledný deň study tour absolvovali účastníci prehliadku výstavného pavilónu a zubrej zvernice Nadlesníctva Stuposiany v propagačnom centra lesníctva v Mucznom. Následne sme sa presunuli do Cisowej, kde sme si prezreli vyhliadkovú terasu a slnečné hodiny, investíciu vedúceho partnera projektu.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

Study tour bola ukončená obedom v Bolestrašiciach, kde sa zároveň začala konferencia projektu Vesmír na dlani 2017. V jej úvode predniesli svoje príspevky aj pracovníci Vihorlatskej hvezdárne v Humennom. Mgr. Peter Mikloš referoval o postupe realizácie plánov spomínaného projektu a Mgr. Róbert Adam prednášal o vývoji satelitnej fotografie v 20. storočí.

Počas mesiacov júl a august bude prijímanie exkurzií na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle fungovať denne v nasledovnom režime:

Podujatie	Začiatok podujatia	Nutnosť objednávky
Denná exkurzia (prehliadka observatória)	14.00 hod.	nie
Denná exkurzia – organizované skupiny (nad 15 účastníkov)	podľa objednávky	áno
Večerná exkurzia (pozorovanie objektov oblohy)	júl – 21.30 hod. august – 21.00 hod.	áno

Prosíme o rešpektovanie uvedených časov začiatkov exkurzií, nakoľko pracovníci observatória sa venujú aj iným pracovným povinnostiam 🙂

Vihorlatská hvezdáreň v Humennom ako partner projektu „Vesmír na dlani 2017“, realizovanom v programe Interreg V-A Poľsko – Slovensko, bola spoluorganizátorom astrofotografického workshop Kolofota 2019. Ten sa uskutočnil na Hvezdárni Roztoky v dňoch 28. – 31. marca 2019.

Hlavným organizátorom bolo Podduklianske osvetové stredisko vo Svidníku. Podujatie bolo zamerané na prezentáciu teoretických základov i praktických zručností najmä v oblasti astrofotografie a iných druhov prírodnej fotografie. Jasné počasie umožnilo fotografovať hviezdne nebo v rámci všetkých troch nocí.

Počas štyroch dní sa o svoje poznatky delilo trinásť lektorov. Po privítaní účastníkov workshopu PhDr. Máriou Pajzinkovou, riaditeľkou Podduklianskeho osvetového strediska, oboznámil Mgr. Peter Mikloš, pracovník Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, poslucháčov v krátkosti s projektom „Vesmír na dlani 2017“. Mgr. Róbert Adam, pracovník Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, uviedol prítomných do problematiky astrofotografie historickým prehľadom rozvoja tejto oblasti fotografie. Prvý večer prednášok uzavrel RNDr. Igor Kudzej, CSc., riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, svojím referátom o početnej databáze prehliadok hviezdneho neba na sklenených fotografických platniach. Po večeri absolvovali účastníci workshopu prehliadku prístrojového vybavenia roztockej hvezdárne v sprievode tamojšieho odborného pracovníka, p. Jozefa Leška.

Druhý deň pokračovalo podujatie prednáškou Mgr. Karola Petríka, ktorý poslucháčov zoznámil s teoretickými základmi astrofotografie. Pokračovalo sa príspevkom Mgr. Matúša Kamenca o pozorovaniach premenných hviezd fotoaparátom. Pavol Ďuriš referoval o „Projekte +8mag“ o hľadaní tmavej oblohy pre potreby astrofotografie a RNDr. Pavol Rapavý pripravil prehľad súťaží pre astrofotografov. Grzegorz Sęk oboznámil prítomých so zásadami pozorovania a fotografovania Slnka, čo bolo doplnené aj praktickým pozorovaním našej dennej hviezdy. Svoje skúsenosti s fotografovaním nočnej oblohy spolu s pestrou paletou prístrojovej techniky prezentoval p. Štefan Gojdič, externý pracovník VH v Humennom.

• 

• 

• 

Sobota, 30. marca, bola venovaná ďalším druhov prírodnej fotografie, od mikrofotografie hmyzu (p. Marek Harman) cez detailnú fotografiu rôznych fyzikálnych javov v prírode (p. Daniela Rapavá) po využitie stereoskopickej projekcie vo fotografii (p. Robert Bury). Zvyšný čas workshopu bol využitý na získavanie praktických zručností v spomenutých oblastiach fotografie a výmenu skúseností medzi lektormi a poslucháčmi. Celkovo na podujatí participovalo 34 účastníkov.

Podrobný program podujatia môžete nájsť tu.

Viac o projekte Vesmír na dlani 2017 nájdete tu.

V dňoch 6.12. až 8.12.2018 organizovala Vihorlatská hvezdáreň v Humennom tradičnú konferenciu pod názvom Kolos 2018. Spoluorganizátormi boli Slovenský zväz astronómov, Slovenská astronomická spoločnosť, Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice a Neinvestičný fond Teleskop. Konala sa ako súčasť riešenia projektu APVV-15-0458 „Interagujúce dvojhviezdy – kľúč k pochopeniu vesmíru“. Konferencie sa zúčastnilo 42 astronómov zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Zaznelo 24 ústnych odborných príspevkov a dva príspevky boli prezentované vo forme posterov. Využili sa 3 konferenčné sály: Vo štvrtok planetárium na Kolonickom sedle, v piatok aula Vihorlatskej hvezdárne v Humennom a v sobotu reštaurácia hotela Armales v Stakčíne.

Konferencia mala tento rok o niečo slávnostnejší úvod ako zvyčajne. Na budove planetária na Kolonickom sedle bola odhalená tabuľa informujúca o tom, že bolo zriadené Observatórium Kolonica ako technologické pracovisko Ústavu fyzikálnych vied UPJŠ v Košiciach.  Slávnostný príhovor predniesol riaditeľ ústavu fyzikálnych vied Dr. h. c., Prof. RNDr. Alexander Feher, DrSc. Znamená to, že na Kolonickom sedle sa budú paralelne rozvíjať dve observatóriá. Detašované pracovisko Vihorlatskej hvezdárne v Humennom a pracovisko UPJŠ. Pravdaže táto spolupráca nie je nová, keďže už niekoľko rokov na Kolonickom sedle pracuje 0,5m ďalekohľad UPJŠ. Teraz sa však spolupráca dostáva na formálne novú, vyššiu úroveň.

Odborný program konferencie bol tradične rozdelený do 4 sekcií: Výsledky založené na pozorovaniach na Kolonickom sedle; Výskum premenných hviezd; Iné astrofyzikálne oblasti; Astroturistika, vzdelávanie a parky tmavej oblohy. Druhý konferenčný večer vždy patrí oddychovým prednáškam o cestovateľských zážitkoch účastníkov. Tentoraz P. A. Dubovský informoval o astronómii na ostrove Madeira, I. Kudzej o svojej účasti na konferencii IWARA v Peru, G. Stachowski a V. Marsakova o Medzinárodnej astronomickej olympiáde v Pekingu a J. Jagla o cestách za zatmením Slnka. K programu konferencie neoddeliteľne patria aj spoločenské udalosti. Organizátori sa usilujú v rámci nich predstaviť turisticky zaujímavé miesta regiónu a tak piatkové popoludnie patrilo exkurzii do humenského kaštieľa.

V sekcii venovanej výsledkom Astronomického observatória na Kolonickom sedle odzneli  príspevky riaditeľa Vihorlatskej hvezdárne I. Kudzeja a hlavného pozorovateľa P. A. Dubovského. Po deviatich rokoch zavítal na Kolos I. L. Andronov z Odeskej národnej námornej univerzity, koordinátor najdhšie trvajúceho pozorovacieho programu kolonického observatória – hľadanie spinových variácií intermediálnych polarov. V prehľadovej prednáške hovoril o projekte Inter longitude astronomy, v rámci ktorého sa vybrané intermediálne polary pozorujú. Konkrétne výsledky u jednotlivých objektov prezentoval V. Breus. O aktuálnom stave vývoja softvéru CoLiTecVS určeného na automatické spracovávanie fotometrických pozorovaní informoval O. Briuchovetskij z Ukrajiny.

Obsahovo najbohatšia bola sekcia venovaná výskumu premenných hviezd všeobecne. Bola to pekná ukážka aká rôznorodá je oblasť výskumu premenných hviezd. Príspevky sa venovali rôznym druhom objektov: symbiotické premenné, kataklizmatické, aktívne galaktické jadrá a kvazary, pulzujúce premenné typu Delta Sct a RR Lyr, tesné zákrytové dvojhviezdy. Hovorilo sa aj o rôznych pozorovacích metódach a metódach analýzy observačných dát. Pestré bolo aj zloženie lektorov. Od profesorov (I. L. Andronov, S. Zola) po amatérskych astronómov (M. Kamenec). Bohaté zastúpenie mali študenti a doktorandi. Štyria z Maďarska, traja z Ukrajiny a jeden príspevok bol od študenta UPJŠ v Košiciach P. Gajdoša.

V sekcii iných astrofyzikálnych oblastí sa hovorilo o asteroidoch, zákrytoch, modelovaní svetelných kriviek supernov, digitalizácii archívnych fotografií na sklenených platniach a zaznel tu aj príspevok S. Mackovjaka z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach o monitorovaní žiarenia hornej atmosféry pomocou prístroja AMON, ktorý je nainštalovaný aj na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.

V záverečnej sekcii sme sa dozvedeli o niektorých metódach výučby astronómie pre deti v Odesse a o niektorých novinkách a plánovaných projektoch na území Triparku tmavej oblohy Východné Karpaty.

Záverečné slovo, opäť tradične, patrilo H. Brancewiczovi, čestnému predsedovi Poľského združenia astronómov amatérov. Zdôraznil hlavne ľudský charakter konferencie Kolos, ktorá umožňuje vznik nových priateľstiev, ale aj stretnutia priateľov po mnohých rokoch. Skutočne aj v časoch rýchleho internetu nestrácajú osobné stretnutia vedcov svoj význam. Zdá sa, že skôr naopak, rastie potreba pochváliť sa svojimi výsledkami, či hľadať riešenia jednotlivých problémov pri živej diskusii s kolegami. Dôkazom toho je aj stále bohatá účasť na konferencii Kolos, ktorá sa koná v nie ľahko dostupnom regióne.

Astronomické observatórium na Kolonickom sedle hostilo aj v tomto roku odborno-pozorovateľský astrokemp „Perzeidy 2018“. V termíne od 7. do 14. augusta 2018 sa počas každej noci venovalo 12 účastníkov vizuálnemu pozorovaniu meteorov roja Perzeidy podľa metodiky International Meteor Organization (IMO). Ďalší traja členovia expedície mali na starosti zachytávanie meteorov fotograficky. Medzi nimi bol aj vzácny hosť, český astrofotograf, p. Petr Horálek, ktorý pôsobí ako fotoambasádor pre Európske južné observatórium v Čile.

Počasie prialo pozorovaniam takmer každú noc, len dve boli jasné iba z časti. Veľmi dobré pozorovacie podmienky na odrazili na výslednom počte zaznamenaných meteorov, ktorých bolo celkom 2947. Perzeidám patrilo 2384 a sporadickým (iným, náhodným) meteorom 563 záznamov. Vizuálne pozorovania prebiehali v jednej alebo dvoch skupinách zložených zo 4 až 6 účastníkov. Celkový čas pozorovaní predstavoval 24 hodín a 35 minút pozorovacieho času.

Hlásenia o prelete meteoru obsahujú jasnosť meteoru a jeho rojovú príslušnosť, teda či daný meteor bol „perzeidou“. Sú to dáta najviac požadované pre potreby IMO, pretože analýza týchto dát môže napovedať o rozložení častíc v prúde meteoroidov roja. Ten tvoria čiastočky materiálu pochádzajúceho z kométy 109/P Swift-Tuttle, ktorej dráhu pretína naša planéta každorčne práve v období okolo 12. augusta. Spätne takto možno dať do súvisu aktivitu meteorického roja s aktivitou kométy.

Program astrofotografie bol úspešný hlavne vďaka zachyteniu niekoľkých jasných meteorov – bolidov. Nadšenie vyvolal najmä bolid z maximovej noci, ktorý rozžiaril oblohu 12. augusta o 23.55 hod. LSEČ. Odhady jasnosti bolidu sa ustálili na -8 magnitúde. Pre porovnanie najjasnejšia hiezda nočnej oblohy, Sírius, dosahuje jasnosť -1,5 mag, Venuša v maximume jasnosti cca -4,5 mag a Mesiac v splne -13 mag (čím je objekt jasnejší, tým je magnitúda nižšia, preto znamienko – ). Stopu po prelete tohto bolidu bolo v atmosfére badať voľným okom ešte nasledujúcich 10 min.

V rámci denného programu sa účastníci okrem spoločenských hier a oddychu venovali aj astroturistike, keď absolvovali trasu Malej cesty planét z kolonického observatória na rekreačno-športový areál Bejvoč v obci Kolonica a dvakrát zdolali Kolonické skaly na úbočí vrchu Nežabec. Na zabezpečenie stravy pre účastníkov bola využitá aj dotácia od Slovenského zväzu astronómov.