Pokojné prežitie vianočných sviatkov a úspešný celý nastávajúci rok 2019 všetkým priaznivcom astronómie praje kolektív Vihorlatskej hvezdárne v Humennom!

V dňoch 6.12. až 8.12.2018 organizovala Vihorlatská hvezdáreň v Humennom tradičnú konferenciu pod názvom Kolos 2018. Spoluorganizátormi boli Slovenský zväz astronómov, Slovenská astronomická spoločnosť, Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice a Neinvestičný fond Teleskop. Konala sa ako súčasť riešenia projektu APVV-15-0458 „Interagujúce dvojhviezdy – kľúč k pochopeniu vesmíru“. Konferencie sa zúčastnilo 42 astronómov zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Zaznelo 24 ústnych odborných príspevkov a dva príspevky boli prezentované vo forme posterov. Využili sa 3 konferenčné sály: Vo štvrtok planetárium na Kolonickom sedle, v piatok aula Vihorlatskej hvezdárne v Humennom a v sobotu reštaurácia hotela Armales v Stakčíne.

Konferencia mala tento rok o niečo slávnostnejší úvod ako zvyčajne. Na budove planetária na Kolonickom sedle bola odhalená tabuľa informujúca o tom, že bolo zriadené Observatórium Kolonica ako technologické pracovisko Ústavu fyzikálnych vied UPJŠ v Košiciach.  Slávnostný príhovor predniesol riaditeľ ústavu fyzikálnych vied Dr. h. c., Prof. RNDr. Alexander Feher, DrSc. Znamená to, že na Kolonickom sedle sa budú paralelne rozvíjať dve observatóriá. Detašované pracovisko Vihorlatskej hvezdárne v Humennom a pracovisko UPJŠ. Pravdaže táto spolupráca nie je nová, keďže už niekoľko rokov na Kolonickom sedle pracuje 0,5m ďalekohľad UPJŠ. Teraz sa však spolupráca dostáva na formálne novú, vyššiu úroveň.

Odborný program konferencie bol tradične rozdelený do 4 sekcií: Výsledky založené na pozorovaniach na Kolonickom sedle; Výskum premenných hviezd; Iné astrofyzikálne oblasti; Astroturistika, vzdelávanie a parky tmavej oblohy. Druhý konferenčný večer vždy patrí oddychovým prednáškam o cestovateľských zážitkoch účastníkov. Tentoraz P. A. Dubovský informoval o astronómii na ostrove Madeira, I. Kudzej o svojej účasti na konferencii IWARA v Peru, G. Stachowski a V. Marsakova o Medzinárodnej astronomickej olympiáde v Pekingu a J. Jagla o cestách za zatmením Slnka. K programu konferencie neoddeliteľne patria aj spoločenské udalosti. Organizátori sa usilujú v rámci nich predstaviť turisticky zaujímavé miesta regiónu a tak piatkové popoludnie patrilo exkurzii do humenského kaštieľa.

V sekcii venovanej výsledkom Astronomického observatória na Kolonickom sedle odzneli  príspevky riaditeľa Vihorlatskej hvezdárne I. Kudzeja a hlavného pozorovateľa P. A. Dubovského. Po deviatich rokoch zavítal na Kolos I. L. Andronov z Odeskej národnej námornej univerzity, koordinátor najdhšie trvajúceho pozorovacieho programu kolonického observatória – hľadanie spinových variácií intermediálnych polarov. V prehľadovej prednáške hovoril o projekte Inter longitude astronomy, v rámci ktorého sa vybrané intermediálne polary pozorujú. Konkrétne výsledky u jednotlivých objektov prezentoval V. Breus. O aktuálnom stave vývoja softvéru CoLiTecVS určeného na automatické spracovávanie fotometrických pozorovaní informoval O. Briuchovetskij z Ukrajiny.

Obsahovo najbohatšia bola sekcia venovaná výskumu premenných hviezd všeobecne. Bola to pekná ukážka aká rôznorodá je oblasť výskumu premenných hviezd. Príspevky sa venovali rôznym druhom objektov: symbiotické premenné, kataklizmatické, aktívne galaktické jadrá a kvazary, pulzujúce premenné typu Delta Sct a RR Lyr, tesné zákrytové dvojhviezdy. Hovorilo sa aj o rôznych pozorovacích metódach a metódach analýzy observačných dát. Pestré bolo aj zloženie lektorov. Od profesorov (I. L. Andronov, S. Zola) po amatérskych astronómov (M. Kamenec). Bohaté zastúpenie mali študenti a doktorandi. Štyria z Maďarska, traja z Ukrajiny a jeden príspevok bol od študenta UPJŠ v Košiciach P. Gajdoša.

V sekcii iných astrofyzikálnych oblastí sa hovorilo o asteroidoch, zákrytoch, modelovaní svetelných kriviek supernov, digitalizácii archívnych fotografií na sklenených platniach a zaznel tu aj príspevok S. Mackovjaka z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach o monitorovaní žiarenia hornej atmosféry pomocou prístroja AMON, ktorý je nainštalovaný aj na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.

V záverečnej sekcii sme sa dozvedeli o niektorých metódach výučby astronómie pre deti v Odesse a o niektorých novinkách a plánovaných projektoch na území Triparku tmavej oblohy Východné Karpaty.

Záverečné slovo, opäť tradične, patrilo H. Brancewiczovi, čestnému predsedovi Poľského združenia astronómov amatérov. Zdôraznil hlavne ľudský charakter konferencie Kolos, ktorá umožňuje vznik nových priateľstiev, ale aj stretnutia priateľov po mnohých rokoch. Skutočne aj v časoch rýchleho internetu nestrácajú osobné stretnutia vedcov svoj význam. Zdá sa, že skôr naopak, rastie potreba pochváliť sa svojimi výsledkami, či hľadať riešenia jednotlivých problémov pri živej diskusii s kolegami. Dôkazom toho je aj stále bohatá účasť na konferencii Kolos, ktorá sa koná v nie ľahko dostupnom regióne.

Vihorlatská hvezdáreň v Humennom aj na tento školský rok pripravuje pre žiakov II. stupňa ZŠ a stredoškolákov astronomický krúžok. Neplatí sa žiadne zápisné, krúžok je zdarma.

Okrem teoretických poznatkov z oblasti astronómie získajú členovia astrokrúžku aj praktické zručnosti pri práci s teleskopom a vyhľadávaní objektov na nočnej oblohe.

Prvé stretnutie krúžku bude v piatok 28. septembra 2018 na hvezdárni v Humennom, kde radi privítame aj nových záujemcov o astronómiu. Krúžok bude počas roka prebiehať (takmer) každý pracovný piatok v dvoch úrovniach:

• žiaci II. stupňa ZŠ o 17.00 hod.
• stredoškoláci o 19.00 hod.

Nových záujemcov o krúžok prosíme aby na prvé stretnutie prišli v sprievode rodiča.

Astronomické observatórium na Kolonickom sedle hostilo aj v tomto roku odborno-pozorovateľský astrokemp „Perzeidy 2018“. V termíne od 7. do 14. augusta 2018 sa počas každej noci venovalo 12 účastníkov vizuálnemu pozorovaniu meteorov roja Perzeidy podľa metodiky International Meteor Organization (IMO). Ďalší traja členovia expedície mali na starosti zachytávanie meteorov fotograficky. Medzi nimi bol aj vzácny hosť, český astrofotograf, p. Petr Horálek, ktorý pôsobí ako fotoambasádor pre Európske južné observatórium v Čile.

Počasie prialo pozorovaniam takmer každú noc, len dve boli jasné iba z časti. Veľmi dobré pozorovacie podmienky na odrazili na výslednom počte zaznamenaných meteorov, ktorých bolo celkom 2947. Perzeidám patrilo 2384 a sporadickým (iným, náhodným) meteorom 563 záznamov. Vizuálne pozorovania prebiehali v jednej alebo dvoch skupinách zložených zo 4 až 6 účastníkov. Celkový čas pozorovaní predstavoval 24 hodín a 35 minút pozorovacieho času.

Hlásenia o prelete meteoru obsahujú jasnosť meteoru a jeho rojovú príslušnosť, teda či daný meteor bol „perzeidou“. Sú to dáta najviac požadované pre potreby IMO, pretože analýza týchto dát môže napovedať o rozložení častíc v prúde meteoroidov roja. Ten tvoria čiastočky materiálu pochádzajúceho z kométy 109/P Swift-Tuttle, ktorej dráhu pretína naša planéta každorčne práve v období okolo 12. augusta. Spätne takto možno dať do súvisu aktivitu meteorického roja s aktivitou kométy.

Program astrofotografie bol úspešný hlavne vďaka zachyteniu niekoľkých jasných meteorov – bolidov. Nadšenie vyvolal najmä bolid z maximovej noci, ktorý rozžiaril oblohu 12. augusta o 23.55 hod. LSEČ. Odhady jasnosti bolidu sa ustálili na -8 magnitúde. Pre porovnanie najjasnejšia hiezda nočnej oblohy, Sírius, dosahuje jasnosť -1,5 mag, Venuša v maximume jasnosti cca -4,5 mag a Mesiac v splne -13 mag (čím je objekt jasnejší, tým je magnitúda nižšia, preto znamienko – ). Stopu po prelete tohto bolidu bolo v atmosfére badať voľným okom ešte nasledujúcich 10 min.

V rámci denného programu sa účastníci okrem spoločenských hier a oddychu venovali aj astroturistike, keď absolvovali trasu Malej cesty planét z kolonického observatória na rekreačno-športový areál Bejvoč v obci Kolonica a dvakrát zdolali Kolonické skaly na úbočí vrchu Nežabec. Na zabezpečenie stravy pre účastníkov bola využitá aj dotácia od Slovenského zväzu astronómov.