Veľká konjunkcia 21.12.2020

Koncom roka 2020, v deň zimného slnovratu 21. decembra, nás na oblohe čaká zaujímavý úkaz, tesné priblíženie planét Jupiter a Saturn. Túto veľkú konjunkciu budeme môcť pozorovať krátko po západe Slnka nad juhozápadným obzorom, až kým obe planéty nezapadnú (okolo 17.00 hod. SEČ, v závislosti od miestneho horizontu).

Veľká konjunkcia, ako sa tesné priblíženie Jupitera a Saturna na oblohe často nazýva, nastáva každých približne 20 rokov. Tá aktuálna bude zaujímavá tým, že planéty sa k sebe navzájom premietnu na oblohu najtesnejšie od r. 1623. Ich vzdialenosť na nebeskej sfére bude len 0,1° (alebo 6 oblúkových minút), čo je len pätina priemeru mesačného kotúča. Poľahky sa teda obe naraz „zmestia“ do zorného poľa väčšiny ďalekohľadov. Okrem samotných planét budú teleskopom viditeľné i 4 najväčšie mesiace Jupitera a tiež Titan, najväčší mesiac Saturna.

Pripravované pozorovanie tohto úkazu pre verejnosť bude kvôli súčasnej epidemiologickej situácii súvisiacej so šírením koronavírusu realizované len vo virtuálnom priestore. V prípade priaznivého počasia bude na oficiálnom facebookovom profile hvezdárne premietaný online živý prenos z teleskopu na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Toto online pozorovanie bude prebiehať od cca 15.30 hod. do 16.30 hod., keďže z juhovýchodného obzoru Kolonického sedla ukrajujú kopce pohoria Vihorlatu.

Ak aj v samotný deň veľkej konjunkcie nebude pozorovanie možné, netreba zúfať. Sledovať vzájomné približovanie sa týchto planét možno počas prvých dvoch dekád decembra nad juhozápadným obzorom krátko po západe Slnka. Ku koncu roka však obe planéty prestanú byť pozorovateľné, keďže sa na nebeskej sfére uhlovo výrazne priblížia k našej materskej hviezde.

V súvislosti s týmto úkazom možno ešte spomenúť, že práve veľká konjunkcia Jupitera a Saturna býva považovaná za jedno z možných vysvetlení tzv. betlehemskej hviezdy, o ktorej hovorí Biblia v časti o Ježišovom narodení (úvod 2. kapitoly Matúšovho evanjelia). Snáď bude v závere tohto hektického roka znova pozitívnym symbolom prichádzajúceho svetla.

10 rokov Parku tmavej oblohy POLONINY

Áno, v týchto dňoch PARK TMAVEJ OBLOHY POLONINY ( PTOP) oslavuje prvú dekádu od svojho založenia 3.12.2010. A to je aj čas na analýzu a zhodnotenie zámerov a cieľov, ktoré si dali zakladatelia PTOP pred desiatimi rokmi. Trochu histórie nezaškodí…   
V roku 2009 Vihorlatská hvezdáreň v Humennom začala  na slovensko – poľskom pohraničí realizovať projekt KARPATSKÉ  NEBO, ktorý rozhýbal astronomické aktivity na oboch stranách hranice. Medzi dlhodobé ciele projektu v oblasti ochrany životného prostredia si autori projektu dali za úlohu  previesť  analýzu a informatívne pôsobiť v regióne hlavne v oblasti svetelného znečistenia, čo aj odznelo 6. októbra 2009 v prednáške Pavla Rapavého “Tmavé nebo” na Úvodnej konferencii projektu Karpatské nebo v Humennom.

2. konferencia projektu, ktorá sa konala 17. – 19. júna 2010 v gmine Wišňova v Poľsku s titulom “ Astronómia a ochrana životného prostredia” bola vlastne svojim obsahom celá zameraná na problematiku svetelného znečistenia.

Pavol Rapavý z Hvezdárne v Rimavskej Sobote
prof. Krainer z Krakowskej univerzity

Na tretej konferencii v poradí projektu Karpatské nebo s podtitulom „Kolos 2010 – Astronómia a rozvoj záujmu o prírodné vedy“, bol 3. decembra 2010  vyhlásený Park tmavej oblohy Poloniny. Udialo sa to v Eurohoteli Vihorlat v Snine pri príležitosti Medzinárodného roku biodiverzity 2010 a PTO Poloniny bol vyhlásený ako prvá oblasť tmavej oblohy na Slovensku. Memorandum podpísali zástupcovia týchto organizácií:

  • Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
  • Správa NP Poloniny
  • Slovenský zväz astronómov amatérov
  • Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
  • Slovenská astronomická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied
  • Vihorlatská hvezdáreň v Humennom

Aký máme park?

Park tmavej oblohy Poloniny:
rozloha 48 519, 0131 ha
Bortle: 2-3
Ø 21,5 mag/arcsec2
21,3 – 21,7 mag/arcsec2
MHV 7,4 mag

Ciele parku:
Informovať laickú a odbornú verejnosť o výnimočne zachovanom nočnom prostredí na tomto území. Zvýšenie záujmu o prírodnú oblohu => podpora astronomických aktivít a produktov. Informovať aj o denných aktivitách v PTOP aj NP => podpora turistických produktov.
Vzdelávať v problematike ochrany nočného životného prostredia a svetelného znečistenia, trvalo udržateľná úroveň SZ = zachovanie nočného prostredia = nutná podmienka pre vykonávanie aktivít pod tmavou oblohou
Propagovať – vytvoriť systém  propagačných miest,, cieľom ktorých  je  propagácia ochrany prírodne tmavej nočnej oblohy, ktorá je základom ochrany prírodného prostredia pred svetelným znečistením.

A čo ďalej?

Na území Parku boli vytvorené stále propagačné miesta:

  1. Informačné centrum PTO Poloniny, Observatórium a planetárium, Kolonické sedlo
  2. Beskydský panteón, Jalová
  3. Vodná nádrž Starina
  4. Dvere do Polonín, Ulič
  5. 49.rovnobežka, Uličské Krivé
  6. Symbolický cintorín obetí svetelného znečistenia, Zboj
  7. Náučný chodník“Pod Tmavou Oblohou“, Nová Sedlica

V tomto smere patrí obdiv za ich nápady a realizáciu p. Begénimu a p. Rapavému.

Svetlo nepozná hranice

8. marca 2013 bol na poľskej strane Polonín vyhlásený Park hviezdneho neba Bieščady s rozlohou 113 846,41 ha. Tu patrí poďakovanie hlavne p. Burymu a p. Ďurišovi. Z iniciatívy  riaditeľa Užanského národného parku p. Byrkoviča bol 11. júna 2016 založený Zakarpatský Park Tmavej Oblohy s rozlohou
46 302 ha.

Na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle 9. septembra 2016 boli uvedené 3 parky v rámci koordinácie aktivít spojené do jednotného celku – TRI Park Tmavej Oblohy „Východné Karpaty”.

RNDr. Igor Kudzej, CSs.,
riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom
3. decembra 2020

Sme držiteľmi značky Poloniny

S radosťou a hrdosťou oznamujeme, že naša organizácia sa stala držiteľom destinačnej značky „Poloniny – neskutočne skutočné“, ktorá je zameraná na propagáciu územia Polonín a blízkeho regiónu.

Viac o destinačnej značke nájdete na tejto webstránke , ktorá ponúka súhrn zaujímavostí, ponuku zážitkov v regióne, ako aj možnosti ubytovania a stravovania. Veríme, že obsah tejto webstránky sa v budúcnosti bude rozrastať.

Otvorené pre verejnosť!

Aktuálne protipandemické opatrenia nám umožňujú otvorenie našich zariadení pre verejnosť aspoň v oklieštenom režime:

Je možná rezervácia dennej prehliadky Astronomického observatória na Kolonickom sedle pre max. 5 osôb podľa ponuky v rezervačnom kalendári.

Pozorovania pre verejnosť na oboch pracoviskách nie sú umožnené vzhľadom na pretrvávajúci zákaz vychádzania.

Podmienky účasti na podujatiach:

  • Vstup návštevníkov do observatória len po preukázaní sa potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní.
  • Vstup návštevníkov a ich pobyt v priestoroch observatória je možný len s prekrytými hornými dýchacími cestami – nosa a úst. Postačuje rúško, šál, šatka, keďže prehliadka je v exteriéri.
  • Pri vstupe do priestorov observatória je návštevník povinný vykonať dezinfekciu rúk.
  • Počas podujatia dodržiavajte 2m odstupy.

Seminár Kolofota 2020

V tomto roku sa tradičný seminár Kolofota konal pre obmedzenia spojené so šírením koronavírusu v náhradnom termíne 18. – 20. júna 2020. Organizačne ho zastrešili Vihorlatská hvezdáreň v Humennom, Slovenský zväz astronómov a Neinvestičný fond Teleskop. Podujatie zamerané na prezentáciu teoretických základov i praktických zručností najmä v oblasti astrofotografie sa tento rok nieslo v duchu hľadania odpovede na otázku „Quo vadis, astronómia na Slovensku?“

Na kolonickom observatóriu sa stretlo celkom 19 účastníkov podujatia, ktorí do programu prispeli štrnástimi príspevkami. Prvé dva príspevky boli venované astrofotografii na Kolonickom sedle, ktorej sa venujú jej dvaja pracovníci. Snímky rôznych objektov hviezdnej oblohy nafotené od minuloročnej Kolofoty prezentoval odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne Mgr. Róbert Adam. Vytváraniu časozberných videí hviezdnej oblohy sa už niekoľko rokov venuje externý pracovník VH Štefan Gojdič, ktorý pre účastníkov pripravil dve videá s najlepšími zábermi.

Spoločná foto účastníkov v dvojmetrových rozostupoch 🙂

Hlavná téma seminára „Quo vadis, astronómia na Slovensku?“ bola na programe v druhý deň.   Prvý príspevok riaditeľa Vihorlatskej hvezdárne RNDr. Igora Kudzeja, CSc. rozvíril zaujímavú diskusiu o konceptoch budúceho rozvoja astronomických zariadení na Slovenku a začlenení Slovenska do agentúry ESA. Odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne Mgr. Peter Mikloš prezentoval nie veľmi dobrý stav výučby astronómie na Slovensku. Z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach popísal  doc. Mgr. Štefan Parimucha, PhD. rozvoj astronómie na katedre teoretickej fyziky a astrofyziky a možné otvorenie nového študijného programu bakalárskeho stupňa pre budúcich potenciálnych pracovníkov hvezdární na Slovensku. Kam má nakročené Krajská hvezdáreň v Žiline sme sa dozvedeli od jej riaditeľa RNDr. Jána Mäsiara, ktorý sa s nami spojil na diaľku prostredníctvom video-prezentácie. Zo správ z ciest astronómov najviac zaujala prezentácia z Islandu lektora Róberta Barsu s bohatou fotografickou dokumentáciou.

V sobotu 20. júna zazneli dva príspevky venované pozorovaniam. S výsledkami pozorovaní interstelárnej kométy a asteroidov účastníkov oboznámil Mgr. Marek Husárik, PhD. z astronomického ústavu SAV. Odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne Tomáš Medulka zakončil seminár prezentáciou o inovatívnom spôsobe online pozorovaní astronomických objektov pre verejnosť, ktoré prebiehali na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.

Seminár bol obohatený o výstavu astrofotografií, ktorú zapožičala Krajská hvezdáreň v Žiline. Výstava bude inštalovaná v priestoroch planetária do konca júla.

Aj napriek nepriazni počasia boli účastníci radi, že sa mohli po dlhšej dobe opäť stretnúť. Dúfajme, že nasledujúca Kolofota prebehne v klasickom marcovom termíne.

Program seminára