K odbornej činnosti vykonávanej na Vihorlatskej hvezdárni v Humennom už od jej počiatkov patrí zaznamenávanie slnečnej fotosféry. Tieto pozorovania robil už jej prvý riaditeľ a zakladateľ, Ján Očenáš, pred vyše sedemdesiatimi rokmi.
Zákresy „viditeľného povrchu Slnka“, ako sa fotosféra zvykne označovať, vykonávame každý deň, vždy keď to počasie dovolí. V kupole si na Slnko nastavíme šošovkový teleskop keplerovho typu s priemerom objektívu 8cm a obraz si premietneme na papierový protokol. Doň zakreslíme slnečné škvrny, na ktorých zvýrazníme tmavšiu umbru a svetlejšiu okrajovú časť (penumbru), a doplníme vyskytujúce sa jasnejšie oblasti v slnečnej fotosfére (fakulové polia). Následne možno z počtu škvŕn a počtu skupín škvŕn vypočítať tzv. Wolfovo relatívne číslo, ktoré hovorí o aktivite Slnka v danom čase.
Týmto zákresom sa už vyše tridsať rokov venuje aj Štefan Gojdič, externý pracovník Vihorlatskej hvezdárne v Humennom. Za jeho doterajšie pozorovania, ktorých počet presiahol 2 500 zákresov, si vyslúžil Cenu Ladislava Schmieda v podobne zlatej medaily. Cenu mu prišli osobne odovzdať Vlastislav Feik, člen Slnečnej sekcie Českej astronomickej spoločnosti, a Roman Tomčík, odborný pracovník Hvezdárne a planetária v Prešove. Ocenenie nesie meno po Ladislavovi Schmiedovi, asi najvytrvalejšom pozorovateľovi, ktorý zaznamenával Slnko metódou projekcie 66 rokov (1947-2012), s celkovým počtom vyše 12 500 pozorovaní.
Nášmu kolegovi k oceneniu blahoželáme a prajeme veľa jasných dní!