10 rokov Parku tmavej oblohy POLONINY

Áno, v týchto dňoch PARK TMAVEJ OBLOHY POLONINY ( PTOP) oslavuje prvú dekádu od svojho založenia 3.12.2010. A to je aj čas na analýzu a zhodnotenie zámerov a cieľov, ktoré si dali zakladatelia PTOP pred desiatimi rokmi. Trochu histórie nezaškodí…   
V roku 2009 Vihorlatská hvezdáreň v Humennom začala  na slovensko – poľskom pohraničí realizovať projekt KARPATSKÉ  NEBO, ktorý rozhýbal astronomické aktivity na oboch stranách hranice. Medzi dlhodobé ciele projektu v oblasti ochrany životného prostredia si autori projektu dali za úlohu  previesť  analýzu a informatívne pôsobiť v regióne hlavne v oblasti svetelného znečistenia, čo aj odznelo 6. októbra 2009 v prednáške Pavla Rapavého “Tmavé nebo” na Úvodnej konferencii projektu Karpatské nebo v Humennom.

2. konferencia projektu, ktorá sa konala 17. – 19. júna 2010 v gmine Wišňova v Poľsku s titulom “ Astronómia a ochrana životného prostredia” bola vlastne svojim obsahom celá zameraná na problematiku svetelného znečistenia.

Pavol Rapavý z Hvezdárne v Rimavskej Sobote
prof. Krainer z Krakowskej univerzity

Na tretej konferencii v poradí projektu Karpatské nebo s podtitulom „Kolos 2010 – Astronómia a rozvoj záujmu o prírodné vedy“, bol 3. decembra 2010  vyhlásený Park tmavej oblohy Poloniny. Udialo sa to v Eurohoteli Vihorlat v Snine pri príležitosti Medzinárodného roku biodiverzity 2010 a PTO Poloniny bol vyhlásený ako prvá oblasť tmavej oblohy na Slovensku. Memorandum podpísali zástupcovia týchto organizácií:

  • Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied
  • Správa NP Poloniny
  • Slovenský zväz astronómov amatérov
  • Prírodovedecká fakulta Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach
  • Slovenská astronomická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied
  • Vihorlatská hvezdáreň v Humennom

Aký máme park?

Park tmavej oblohy Poloniny:
rozloha 48 519, 0131 ha
Bortle: 2-3
Ø 21,5 mag/arcsec2
21,3 – 21,7 mag/arcsec2
MHV 7,4 mag

Ciele parku:
Informovať laickú a odbornú verejnosť o výnimočne zachovanom nočnom prostredí na tomto území. Zvýšenie záujmu o prírodnú oblohu => podpora astronomických aktivít a produktov. Informovať aj o denných aktivitách v PTOP aj NP => podpora turistických produktov.
Vzdelávať v problematike ochrany nočného životného prostredia a svetelného znečistenia, trvalo udržateľná úroveň SZ = zachovanie nočného prostredia = nutná podmienka pre vykonávanie aktivít pod tmavou oblohou
Propagovať – vytvoriť systém  propagačných miest,, cieľom ktorých  je  propagácia ochrany prírodne tmavej nočnej oblohy, ktorá je základom ochrany prírodného prostredia pred svetelným znečistením.

A čo ďalej?

Na území Parku boli vytvorené stále propagačné miesta:

  1. Informačné centrum PTO Poloniny, Observatórium a planetárium, Kolonické sedlo
  2. Beskydský panteón, Jalová
  3. Vodná nádrž Starina
  4. Dvere do Polonín, Ulič
  5. 49.rovnobežka, Uličské Krivé
  6. Symbolický cintorín obetí svetelného znečistenia, Zboj
  7. Náučný chodník“Pod Tmavou Oblohou“, Nová Sedlica

V tomto smere patrí obdiv za ich nápady a realizáciu p. Begénimu a p. Rapavému.

Svetlo nepozná hranice

8. marca 2013 bol na poľskej strane Polonín vyhlásený Park hviezdneho neba Bieščady s rozlohou 113 846,41 ha. Tu patrí poďakovanie hlavne p. Burymu a p. Ďurišovi. Z iniciatívy  riaditeľa Užanského národného parku p. Byrkoviča bol 11. júna 2016 založený Zakarpatský Park Tmavej Oblohy s rozlohou
46 302 ha.

Na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle 9. septembra 2016 boli uvedené 3 parky v rámci koordinácie aktivít spojené do jednotného celku – TRI Park Tmavej Oblohy „Východné Karpaty”.

RNDr. Igor Kudzej, CSs.,
riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom
3. decembra 2020

Sme držiteľmi značky Poloniny

S radosťou a hrdosťou oznamujeme, že naša organizácia sa stala držiteľom destinačnej značky „Poloniny – neskutočne skutočné“, ktorá je zameraná na propagáciu územia Polonín a blízkeho regiónu.

Viac o destinačnej značke nájdete na tejto webstránke , ktorá ponúka súhrn zaujímavostí, ponuku zážitkov v regióne, ako aj možnosti ubytovania a stravovania. Veríme, že obsah tejto webstránky sa v budúcnosti bude rozrastať.

Seminár Kolofota 2020

V tomto roku sa tradičný seminár Kolofota konal pre obmedzenia spojené so šírením koronavírusu v náhradnom termíne 18. – 20. júna 2020. Organizačne ho zastrešili Vihorlatská hvezdáreň v Humennom, Slovenský zväz astronómov a Neinvestičný fond Teleskop. Podujatie zamerané na prezentáciu teoretických základov i praktických zručností najmä v oblasti astrofotografie sa tento rok nieslo v duchu hľadania odpovede na otázku „Quo vadis, astronómia na Slovensku?“

Na kolonickom observatóriu sa stretlo celkom 19 účastníkov podujatia, ktorí do programu prispeli štrnástimi príspevkami. Prvé dva príspevky boli venované astrofotografii na Kolonickom sedle, ktorej sa venujú jej dvaja pracovníci. Snímky rôznych objektov hviezdnej oblohy nafotené od minuloročnej Kolofoty prezentoval odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne Mgr. Róbert Adam. Vytváraniu časozberných videí hviezdnej oblohy sa už niekoľko rokov venuje externý pracovník VH Štefan Gojdič, ktorý pre účastníkov pripravil dve videá s najlepšími zábermi.

Spoločná foto účastníkov v dvojmetrových rozostupoch 🙂

Hlavná téma seminára „Quo vadis, astronómia na Slovensku?“ bola na programe v druhý deň.   Prvý príspevok riaditeľa Vihorlatskej hvezdárne RNDr. Igora Kudzeja, CSc. rozvíril zaujímavú diskusiu o konceptoch budúceho rozvoja astronomických zariadení na Slovenku a začlenení Slovenska do agentúry ESA. Odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne Mgr. Peter Mikloš prezentoval nie veľmi dobrý stav výučby astronómie na Slovensku. Z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach popísal  doc. Mgr. Štefan Parimucha, PhD. rozvoj astronómie na katedre teoretickej fyziky a astrofyziky a možné otvorenie nového študijného programu bakalárskeho stupňa pre budúcich potenciálnych pracovníkov hvezdární na Slovensku. Kam má nakročené Krajská hvezdáreň v Žiline sme sa dozvedeli od jej riaditeľa RNDr. Jána Mäsiara, ktorý sa s nami spojil na diaľku prostredníctvom video-prezentácie. Zo správ z ciest astronómov najviac zaujala prezentácia z Islandu lektora Róberta Barsu s bohatou fotografickou dokumentáciou.

V sobotu 20. júna zazneli dva príspevky venované pozorovaniam. S výsledkami pozorovaní interstelárnej kométy a asteroidov účastníkov oboznámil Mgr. Marek Husárik, PhD. z astronomického ústavu SAV. Odborný pracovník Vihorlatskej hvezdárne Tomáš Medulka zakončil seminár prezentáciou o inovatívnom spôsobe online pozorovaní astronomických objektov pre verejnosť, ktoré prebiehali na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle.

Seminár bol obohatený o výstavu astrofotografií, ktorú zapožičala Krajská hvezdáreň v Žiline. Výstava bude inštalovaná v priestoroch planetária do konca júla.

Aj napriek nepriazni počasia boli účastníci radi, že sa mohli po dlhšej dobe opäť stretnúť. Dúfajme, že nasledujúca Kolofota prebehne v klasickom marcovom termíne.

Program seminára

Aktuálne astrofoto #6

V doterajších astrofotografických príspevkoch sme sa venovali prevažne objektom, ktoré možno pozorovať relatívne krátko po zotmení. Na pozorovanie dnes prezentovaných hmlovín si však musíme počkať na druhú polovicu noci – ak ich chceme vidieť už v máji..

Našu (a nielen našu) galaxiu tvorí okrem hviezdnych sústav i veľké množstvo plynu a prachu, ktore možno pozorovať v rôznych podobách. Gigantické plynoprachové mračná vidíme na oblohe vo forme reflexných, emisných či tmavých hmlovín. Najviac sa ich nachádza v rovine Galaxie, takže najlepšie pozorovateľné sú v čase keď Mliečna cesta vychádza vyššie nad obzor. V jari je to až neskôr po polnoci.

Oblasťou bohatou na hmloviny je okolie hviezdy Deneb, najjasnejšej hviezdy letného súhvezdia Labuť. Premieta sa sem veľa emisných hmlovín i tmavých mračien. Najznámejšou je Severná Amerika s hmlovinou Pelikán, vzdialené sú cca 2000 svetelných rokov. Zrejme ide o jedno mračno, ktoré je predelené tmavou oblasťou v popredí. Emisné hmloviny vyžarujú vlastné svetlo vďaka blízkym hviezdam, ktorých žiarenie ionizuje prítomný plyn. Tmavé hmloviny registrujeme len vďaka tomu, že zacláňajú svetlo hviezd či hmlovín v ich pozadí.

Množstvo tmavých hmlovín sa tiahne pozdĺž celej Mliečnej cesty. V súhvezdí Orla je Galaxia akoby rozdelená na dva pásy, v skutočnosti za to môžu práve veľké množstvá prachu, ktoré vytvárajú akúsi „trhlinu“ v Mliečnej ceste. Vyššie možno vidieť detailnejší pohľad na štruktúru tejto časti Galaxie v južnej časti súhvezdia Orol a časti Štítu. Okrem tmavých hmlovín tu nájdeme i niekoľko hviezdokôp.

Ak chceme tieto časti oblohy s Mliečnou cestou pozorovať vo vhodnejšom čase než po polnoci, musíme počkať na druhú polovicu leta.