V dňoch 26.10. až 28.10.2022 organizovala Vihorlatská hvezdáreň v Humennom tradičnú
konferenciu pod názvom Kolos. Spoluorganizátormi boli Slovenský zväz astronómov, Slovenská
astronomická spoločnosť, Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice. Konala sa ako súčasť riešenia
projektu APVV-20-0148 „Od interagujúcich dvojhviezd k exoplanétam“. Konferencie sa
zúčastnilo 52 astronómov, z toho 36 priamo a 16 cez internet. Z hľadiska štátnej príslušnosti
boli zastúpené Slovensko, Česko, Poľsko, Ukrajina, Rusko, Srbsko a Arménsko. Zaznelo 35
ústnych odborných príspevkov a 7 príspevkov bolo prezentovaných vo forme posterov. Celý
program prebiehal v priestoroch hotela Kamei na Sninských rybníkoch s výnimkou výletu vo
štvrtok popoludní na Astronomické observatórium na Kolonickom sedle. Zhromaždenie
významných astronómov na teritóriu Sniny neuniklo pozornosti primátorky mesta Daniely
Galandovej. Prišla pozdraviť účastníkov počas spoločenského večera v stredu. Ako vo svojom
záverečnom zhodnotení spomenul Peter Mikloš, poverený riadením Vihorlatskej hvezdárne v
Humennom, podaril sa úspešný reštart konferencie Kolos po tom, ako v roku 2020 sa
konferencia nekonala vôbec a v roku 2021 len online formou.
Tradícia a kvalita konferencie zostali zachované
V úvode konferencie bolo v minulosti zvykom venovať sa zhrnutiu práce vykonanej na
Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle v uplynulom roku. Tentoraz bol záber o niečo
širší. Igor Kudzej, bývalý riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, zakladateľ a hlavný
organizátor konferencie, pripomenul míľniky z predchádzajúcich vydaní. Išlo hlavne o zoznam
významných osobností, ktoré sa konferencie zúčastnili. Je až neuveriteľné kto všetko z
astronomických dôvodov navštívil tento údajne nerozvinutý „koniec“ Slovenska. V druhom úvodnom príspevku sa Pavol A. Dubovský pozrel do budúcnosti a predstavil ambiciózny
„Strategický plán rozvoja Astronomického observatória na Kolonickom sedle na obdobie 2023 –
2027“.
Odborný program bol rozdelený do šiestich sekcií. Prvé tri sa venovali rôznym oblastiam výskumu premenných hviezd, ostatné boli ako zvyčajne zamerané na astrofyzikálne oblasti: kozmický výskum, slnečná sústava, geofyzika; spolupráca profesionálov a amatérov v astronómii; vzdelávanie v astronómii, astroturistika a parky tmavej oblohy. Väčšina príspevkov sa venovala analýze konkrétnych zaujímavých objektov, alebo išlo o informáciu čomu sa daný výskumník venoval v poslednom čase. S potešením možno konštatovať, že išlo všetko o nové, nepublikované informácie, čiže konferencia v tomto zmysle plní svoju očakávanú funkciu. Len jedna prednáška bola skutočne prehľadová. Išlo o príspevok Augustína Skopala z Astronomického ústavu SAV v.v.i., ktorý sa venoval vzplanutiam v symbiotických systémoch.
Produktívne stretnutie riešiteľov grantu APVV
Dá sa povedať, že práve reprezentatívna účasť stelárneho oddelenia našej najvýznamnejšej
astronomickej inštitúcie bola hlavným pozitívom tohtoročného Kolosu. Theodor Pribulla, ktorý je
aj hlavným riešiteľom grantu APVV-20-0148, sa nemohol z dôvodu karantény zúčastniť osobne.
Svoj príspevok však predniesol online a takisto moderoval aj stretnutie riešiteľov uvedeného
projektu, ktoré prebehlo počas výletu na Astronomické observatórium na Kolonické sedlo.
Takáto porada je svojím spôsobom historická. Nešlo totiž len o dohodnutie výskumných
postupom medzi jednotlivými riešiteľmi. Do riešenia projektu sú okrem Astronomického ústavu
SAV v.v.i. zapojené aj Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice a Vihorlatská hvezdáreň v
Humennom. Išlo teda o koordináciu medzi nimi pri získavaní a analýze dát. K trom spomenutým
inštitúciám sa pridala aj Hvezdáreň a planetárium M.R. Štefánika v Hlohovci, kde je tiež
možnosť získavať kvalitné fotometrické dáta pre výskum premenných hviezd. Tak sa naplnil
podtitul konferencie „Integrácia slovenských hvezdární v spoločných výskumných projektoch“.
Hovorilo sa až o takých konkrétnostiach ako je kooordinácia používania detekčných zariadení
na jednotlivých teleskopoch. Zrozumiteľnejšie: ak máme k dispozícii viacero pozorovacích
miest, tak spektrograf s dosahom do ultrafialovej oblasti umiestnime na vysokohorskom
stanovisku na Skalnatom plese a spektrograf s vyšším rozlíšením môže pôsobiť aj v nižšej
polohe, napr. v Kolonici a neprekáža mu ani svetelné znečistenie v Hlohovci.
Zaujímavý program pre účastníkov
Počas porady riešiteľov grantu APVV mali ostatní účastníci program v planetáriu, kde sa
uskutočnila premiéra nového full dome dokumentu zaradeného do ponuky nášho planetária. Vizuálne obohacujúca bola ukážka výsledkov astrofotografických diel dosiahnutých na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Tu sa zaskvel prítomný astrofotograf z Českej republiky Karel Kolomazník, ktorý fotografuje na diaľku pomocou astrografu inštalovaného v pavilóne Atacama na AO na
Kolonickom sedle. Podvečerná jasná obloha umožnila pozorovanie planét Jupiter a Saturn cez nový 40 centimetrový ďalekohľad na pozorovacej plošine pre verejnosť.
Večer zvyčajne venovaný cestovateľským zážitkom astronómov bol tentoraz zameraný na
spomienky na V.P. Ceseviča, významného sovietskeho astronóma, ktorý zohral dôležitú úlohu
aj v živote viacerých účastníkov konferencie. Jeden z troch príspevkov o ňom pripravil Nikolay
Samus z Astronomického ústavu Ruskej akadémie vied, hlavný koordinátor všeobecného
katalógu premenných hviezd. Je to jedna z významných osobností, ktorá poctila svojou účasťou
konferenciu Kolos. Tentoraz len sprostredkovane cez internet, ale v roku 2007 bol prítomný
osobne.
Aktívni členovia SAS a SZA
Konferencie sa tiež zúčastnilo šesť z devätnástich členov Sekcie premenných hviezd a
exoplanét Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a Slovenského zväzu astronómov.
Treba povedať, že všetci aktívne, s príspevkami. Vyzdvihnúť treba najmä prínos Matúša
Kamenca, ktorý experimentálne vyskúšal a zdokumentoval transformáciu z farebných kanálov
DSRL fotoaparátu do štandardného Johnson-Cousinsovho BVRcIc fotometrického systému.
Jeho postup môžu smelo používať aj ďalší užívatelia tohto cenovo najprístupnejšieho spôsobu
získavania vedecky prínosných fotometrických pozorovaní.
Úlohou organizátorov je teraz zabezpečiť prípravu zborníka príspevkov a venovať sa ďalšiemu
zvyšovaniu kvality konferencie v budúcnosti. Prvý krok je už urobený. Konferencia Kolos má
vlastnú web stránku kolos.astrokolonica.sk.
Pavol A. Dubovský