Aktuálne astrofoto #6

V doterajších astrofotografických príspevkoch sme sa venovali prevažne objektom, ktoré možno pozorovať relatívne krátko po zotmení. Na pozorovanie dnes prezentovaných hmlovín si však musíme počkať na druhú polovicu noci – ak ich chceme vidieť už v máji..

Našu (a nielen našu) galaxiu tvorí okrem hviezdnych sústav i veľké množstvo plynu a prachu, ktore možno pozorovať v rôznych podobách. Gigantické plynoprachové mračná vidíme na oblohe vo forme reflexných, emisných či tmavých hmlovín. Najviac sa ich nachádza v rovine Galaxie, takže najlepšie pozorovateľné sú v čase keď Mliečna cesta vychádza vyššie nad obzor. V jari je to až neskôr po polnoci.

Oblasťou bohatou na hmloviny je okolie hviezdy Deneb, najjasnejšej hviezdy letného súhvezdia Labuť. Premieta sa sem veľa emisných hmlovín i tmavých mračien. Najznámejšou je Severná Amerika s hmlovinou Pelikán, vzdialené sú cca 2000 svetelných rokov. Zrejme ide o jedno mračno, ktoré je predelené tmavou oblasťou v popredí. Emisné hmloviny vyžarujú vlastné svetlo vďaka blízkym hviezdam, ktorých žiarenie ionizuje prítomný plyn. Tmavé hmloviny registrujeme len vďaka tomu, že zacláňajú svetlo hviezd či hmlovín v ich pozadí.

Množstvo tmavých hmlovín sa tiahne pozdĺž celej Mliečnej cesty. V súhvezdí Orla je Galaxia akoby rozdelená na dva pásy, v skutočnosti za to môžu práve veľké množstvá prachu, ktoré vytvárajú akúsi „trhlinu“ v Mliečnej ceste. Vyššie možno vidieť detailnejší pohľad na štruktúru tejto časti Galaxie v južnej časti súhvezdia Orol a časti Štítu. Okrem tmavých hmlovín tu nájdeme i niekoľko hviezdokôp.

Ak chceme tieto časti oblohy s Mliečnou cestou pozorovať vo vhodnejšom čase než po polnoci, musíme počkať na druhú polovicu leta.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.