Naším ďalším tipom na pozorovanie je jeden z najbežnejších objektov, ktorý môžeme zhliadnuť na oblohe – náš Mesiac. Veľmi vďačný objekt na pozorovanie už menšími ďalekohľadmi, či už poľovníckymi alebo divadelnými.
Zhruba pred mesiacom (keď ste ešte v médiách mohli počuť aj iné než koronasprávy), ste možno zaregistrovali informáciu o „supersplne“ alebo o „supermesiaci“. Tento pojem je používaný pre Mesiac, ak sú súčasne splnené dve podmienky:
- Mesiac je vo fáze splnu
- Mesiac sa na svojej dráhe nachádza v blízkosti perigea
Čo je perigeum? Predstavte si dráhu Mesiaca okolo Zeme. Táto dráha nie je dokonalá kružnica, ale elipsa (ako sa na každú slušnú dráhu v Slnečnej sústave patrí). Niekde na nej sú dve miesta: bod najvzdialenejší od Zeme ( = apogeum) a bod najbližší k Zemi ( = perigeum).
Zdroj: Stellarium
Superspln teda nastáva, ak fáza splnu nastane v období najväčšieho priblíženia Mesiaca k Zemi. Mesiac vtedy je reálne na oblohe väčší, avšak rozoznať to dokáže len skúsené oko, prípadne možno túto skutočnosť overiť fotograficky, či pomocou meracích prístrojov.
Aj 8. apríla 2020 nastal superspln. Samotná fáza splnu pripadla na čas 4h 34m 56s, pričom Mesiac bol vo vzdialenosti 357 021 km (čo je o 371 km bližšie k Zemi ako pri marcovom supersplne).
Priaznivci astrofotografie využívajú aj toto obdobie na zachytenie zaujímavých momentov. Východ či západ Mesiaca v (super)splne spolu s krajinným objektom v popredí je kompozične obzvlášť obľúbená téma. Aj náš kolega, Mgr. Róbert Adam, využil ešte marcový superspln a z Jasenovského hradu (okr. Humenné) nasnímal východ Mesiaca so Sninským kameňom v popredí.
Foto: Róbert Adam; čas: 9. marec 2020 17:23 SEČ, Canon EOS 60D, obj. Canon EF 100-400 mm f/4.5-5.6 IS USM, ohnisko 400 mm, f/8,0 , exp. čas: 1/30 sek, miesto: Jasenovský hrad