28. - 30. 4. 2011

Seminár KOLOFOTA zorganizovala Vihorlatská hvezdáreň v Humennom v dňoch 28.4 až 30.4.2011. Bolo to prvé podujatie, pri ktorom sa využili nové konferenčné a ubytovacie priestory v budove planetária na Kolonickom sedle. Účastníkov nebolo veľa, o to bohatší a pestrejší bol program.

Program

Zoznam účastníkov

Fotogaléria

Astrofoto

Úvodný večer bol venovaný premiére dokumentárneho filmu "Hľadá sa tma", ktorý sa venuje problematike svetelného znečistenia. Na základe námetu P. Ďuriša ho vyrobili študenti Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Po premietnutí nasledovala živá diskusia. Orientovala sa predovšetkým na konkrétne kroky, ktoré by sa mali uskutočniť pod hlavičkou nedávno vyhláseného Parku tmavej oblohy Poloniny.

Druhý deň bol rozdelený do troch blokov:

1. Astrofoto

• R. Barsa z TU Košice – popísal metódy fotografovania Medzinárodnej kozmickej stanice. V podstate to možno robiť dvoma spôsobmi. Ručným navádzaním Dobsonovej montáže, alebo pomocou kvalitnej GOTO montáže s náležitým softvérom.

• O. Kepičová – uviedla prezentáciu o astronomických pozorovaniach tak, ako ju pripravila spolu so svojimi študentami Strednej odbornej školy v Snine.

2. Virtuálne observatórium

Tieto príspevky mali väčšinou perspektívny charakter

• Š. Parimucha z UPJŠ Košice – sa zamyslel nad budúcnosťou spracovávania narastajúceho množstva CCD pozorovaní na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Navrhol koncepciu založenú na existujúcich resp. vyvíjaných softvérových produktoch. Základom bude identifikácia všetkých hviezd na snímkoch podľa World Coordinate System.

• P. A. Dubovský z Vihorlatskej hvezdárne – predniesol víziu siete ďalekohľadov, ktorá vzniká v súvislosti s realizáciou projektu "Karpatské nebo". Po dobudovaní a do-vybavení budú súčasťou siete pozorovateľne na školách v Jasle, Lesku, Snine a observatóriá na Lubomire, v Roztokoch a na Kolonickom sedle.

• P. Ďuriš reprezentujúci Slovenskú astronomickú spoločnosť – v dvojitom príspevku najprv predstavil zaujímavý aj keď komerčný softvér pre astronómov amatérov. Potom prezentoval príspevok o schopnostiach ľudského oka ako dosiaľ najdokonalejšieho detektoru používaného v astronómii.

3. Slovenský astronomický portál

Všetky príspevku vyvolali bohatú diskusiu, takže na tretí blok veľa času nezostalo. O slovenskom astronomickom portále sa diskutovalo, ale k použiteľnému záveru sa nedospelo. P. A. Dubovský ponúkol na tento účel doménu kozmos.sk, na ktorej už prevádzkuje premenársku stránku var.kozmos.sk. Čo však ďalej nevedno.

Večer sa účastníci rozdelili. Jedni šli sledovať úvodný zápas našej reprezentácie na Majstrovstvách sveta v hokeji proti Slovinsku, iní sa venovali zvláštnemu bodu programu. Pod otvoreným sústredením účastníkov Kongresu mladých bádateľov sa skrývala inštruktáž dotyčnej účastníčky Kamily Chomaničovej z Gymnázia v Snine o prevádzke a spracovaní dát z kontinuálneho merača jasu oblohy, ktorý je nainštalovaný na observatóriu. Spolu so spolužiačkou Zuzanou Ontkovičovou sa študentky prihlásili na Kongres s príspevkom, ktorý nazvali "First results of continuous monitoring of night sky brightness at Astronomical observatory at Kolonica Saddle".

Voľného času počas seminára nebolo veľa. A aj ten čo bol, využili účastníci na tvorivú prácu. Venovali sa hlavne novému usporiadaniu merača jasu oblohy a meteorologickej stanice a s tým súvisiacim úpravám počítačovej siete na observatóriu.

Niektorí využili tradičnú ponuku organizátorov a ostali aj tretiu noc na observatóriu. Voľný poldeň predtým ešte navštívili jedno z odporúčaných tmavých miest, vhodných na astronomické pozorovania na území parku tmavej oblohy Poloniny. Konkrétne išlo o lokalitu Holica medzi obcami Ruská Volová a Ulič.

Nočné pozorovania prebiehali po všetky tri noci. Boli však často rušené oblačnosťou. Veľké prístroje observatória väčšinou ani nepracovali, pozorovania boli vizuálne. P. A. Dubovský sa venoval kataklyzmatickým premenným. P. Ďuriš zase svojím 35 cm Dobsonom udivoval rôznymi málo známymi deep sky objektami na hranici pozorovateľských možností. Iba R. Barsa usilovne fotografoval pre zmenu jasnejšie deep sky objekty.

Celkovo bola Kolofota 2011 nepochybne prínosom pre jej účastníkov, pre Vihorlatskú hvezdáreň a v prenesenom zmysle aj pre slovenskú astronómiu. Len škoda, že po obsahovej stránke vari najkvalitnejší z doterajších siedmych ročníkov bol sprevádzaný relatívne málo početnou účasťou (11 osôb). Riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne RNDr. Igor Kudzej, CSc., identifikoval ako problém nedostatok vhodných termínov. Súčasne sľúbil, že od budúceho roku bude mať seminár Kolofota stabilný každoročný termín.