Aktuálne astrofoto #5

V dnešnom príspevku sa pozrieme hlbšie do vesmíru. Jarná obloha totiž ponúka na zhliadnutie a astrofotografické vyžitie obrovské množstvo vzdialených hviezdnych ostrovov – galaxií.

Do jarných súhvezdí Panna a Vlasy Bereniky sa premieta Kopa galaxií v Panne. Ide o susednú kopu, ktorá zároveň tvorí centrum Miestnej superkopy galaxií, kam patrí i naša Miestna kopa galaxií s Mliečnou cestou.

Esteticky príťažlivou časťou Kopy galaxií v Panne je tzv. Markarianova reťaz. Obsahuje osem galaxií: M 84, M 86, NGC 4435, NGC 4438, NGC 4458, NGC 4461, NGC 4473 a NGC 4477. Tieto sa premietajú do postupného radu, okolo ktorého je množstvo ďalších členov kopy. Reťaz galaxií je pomenovaná po arménskom astrofyzikovi Benjaminovi Markarianovi (1913 – 1985), ktorý objavil vzájomnú gravitačnú väzbu a spoločný pohyb týchto objektov.

Na vizuálne pozorovanie týchto galaxií je potrebné použiť svetelný teleskop s minimálne 15 cm priemerom. Ich vzdialenosť je v rozmedzí 51 až 56 miliónov svetelných rokov a len v dvojici M 84 a M 86 je odhadovaný počet hviezd (spolu) na 800 miliárd.

Vyššie spomenutá Kopa galaxií v Panne je viditeľná počas jarného obdobia, no na oblohe máme z našich zemepisných šírok možnosť pozorovať aj iné zaujímavé galaxie počas celého roka. Dvojica M 81 a M 82 v súhvezdí Veľká Medvedica je asi najznámejšia. Jej viditeľnosť je ideálna práve koncom zimy a začiatkom jari, kedy kulminuje po zotmení 70° nad severným horizontom.

Tieto galaxie patria do Kopy galaxií M 81, ktorá nesie meno po najmasívnejšom objekte v nej a premieta sa do súhvezdí Veľká Medvedica a Žirafa. Vzdialená je len 12 miliónov svet.rokov, patrí teda medzi najbližšie kopy k Miestnej kope galaxií. Dvojicu M 81 a M 82 môžete rozoznať aj triédrom, no lepšie vyniknú v aspoň 15 cm teleskope.

22. apríla oslavuje naša Zem

Každý rok 22. apríla si pripomíname Deň Zeme, ktorého cieľom je upozorňovať na ekologické problémy našej planéty.

Dnes asi najväčší sekulárny sviatok má svoj pôvod v USA kde na konci sedemdesiatych rokov silnelo hnutie proti vojne vo Vietname. To malo vo svojom programe i dôraz na ekológiu a najmä vďaka týmto aktivistom sa environmentálne otázky dostali nielen viac do povedomia verejnosti, ale i do vrcholovej politiky.

Oficiálne sa prvýkrát Deň Zeme slávil v roku 1970, hoci prvé aktivity spojené s touto tematikou sa konali už o rok skôr. Tento rok teda oslavujeme Deň Zeme jubilejný päťdesiatykrát.

Zapojiť sa môže (a mal by sa) naozaj každý, pretože našu domovskú planétu máme len jednu. Ak by sme si túto skutočnosť naplno všetci uvedomili, bolo by pre nás samozrejmosťou znižovať dôsledky našich činností na našu Zem. Ďalšiu obývateľnú planétu s tak výbornými podmienkami pre život totiž tak ľahko nenájdeme. A ak ju aj nájdeme, tak jednoducho sa k nej nedostaneme. Ešte sa totiž poriadne nedostali ani z našej Slnečnej sústavy. Vážme si teda našu planétu, je ozaj jedinečná!

Aktuálne astrofoto #4

Jar je v plnom prúde nielen v podobe zelenajúcich sa stromov a kvitnúcich lúk. Kolobeh roka plynie i nad našimi hlavami, kde už dominujú jarné súhvezdia. My sa však dnes ešte ohliadneme za tými zimnými.

V týchto dňoch po západe Slnka sa ako prvá hviezda nočnej oblohy ukáže tá najjasnejšia – Sírius zo zimného súhvezdia Veľký pes. Nájdete ju nad juhozápadným obzorom. Nemýľte si ju s planétou Venušou, ktorá je teraz najjasnejším objektom nad západným horizontom. Venuša „svieti“ stabilným jasom, pričom Sírius je nápadne blikajúci. Mimochodom, Venušu môžete nájsť aj na dennej oblohe voľným okom počas jasného dňa! Dosahuje totiž maximum svojej jasnosti a uhlovo je stále veľmi ďaleko od Slnka. Stačí sa postaviť do tieňa a pozorne zrakom skenovať oblohu asi 40° východne od Slnka.

Otvorená hviezdokopa Plejády (pod Venušou vpravo) rýchlo mizne vo večernom súmraku a tak jej plnú krásu si znova užijeme až koncom leta. Po zotmení sú ešte nakrátko viditeľné zimné súhvezdia Orión, Povozník a Malý pes. Koncom apríla ich doplní kosáčik nového Mesiaca.

Aj menším poľovníckym triédrom môžete ešte nájsť Veľkú hmlovinu v Orióne pod trojicou hviezd v jeho páse, zhliadnuť Plejády, fázu Venuše či detaily povrchu Mesiaca krátko po nove. Práve na takto viditeľnom Mesiaci vynikne hrou tieňa a svetla plastickosť útvarov na povrchu ako sú krátery a pohoria.

Aktuálne astrofoto #3

Tohtoročná jar sľubovala astronómom ozdobu hviezdnej oblohy na akú čakáme už niekoľko rokov – kométu, ktorá by mohla byť viditeľná aj voľným okom. Zdá sa však, že realita bude trochu iná…

Ešte koncom minulého roka bola automatizovaným systémom ATLAS na Havajských ostrovoch objavená kométa, ktorej bolo pridelené označenie C/2019 Y4 (ATLAS). Parametre jej dráhy sú podobné kométe C/1844 Y1, viditeľnej voľným okom na prelome rokov 1844 a 1845, je teda možné, že ide o úlomok kedysi väčšej kométy. Od začiatku roka 2020 začala rýchlo zjasňovať a predpovedné modely dávali šancu na jej viditeľnosť voľným okom v máji.

Ešte koncom marca ju náš kolega, Róbert Adam, takto fotograficky zachytil z kolonického observatória:


Kométy sú však objekty medziplanetárnej hmoty, ktoré veľmi často pripravia pozorovateľom kadejaké prekvapenia, a tentoraz je nemilé.

Začiatkom apríla jasnosť kométy začala stagnovať, dokonca bol zaznamenaný jej pokles. Snímky z ostatných dní odhalili príčinu tohto vývoja jasnosti. Kometárne jadro objektu C/2019 Y4 (ATLAS) sa rozpadlo na minimálne 4 väčšie fragmenty, čím je osud tejto kométy zrejme spečatený. Najpravdepodobnejším scenárom bude postupný zánik kométy celkovou dezintegráciou jadra, čo bude sprevádzané nerovnomerným slabnutím jasnosti.

Predpovedné modely jasnosti komét teda treba brať s veľkou rezervou, čo sa potvrdilo aj v tomto prípade. Určujúcim faktorom jasnosti je totiž neznáma vnútorná štruktúra a kompaktnosť jadra.

Aktuálne astrofoto #2

Naším ďalším tipom na pozorovanie je jeden z najbežnejších objektov, ktorý môžeme zhliadnuť na oblohe – náš Mesiac. Veľmi vďačný objekt na pozorovanie už menšími ďalekohľadmi, či už poľovníckymi alebo divadelnými.

Zhruba pred mesiacom (keď ste ešte v médiách mohli počuť aj iné než koronasprávy), ste možno zaregistrovali informáciu o „supersplne“ alebo o „supermesiaci“. Tento pojem je používaný pre Mesiac, ak sú súčasne splnené dve podmienky:

  1. Mesiac je vo fáze splnu
  2. Mesiac sa na svojej dráhe nachádza v blízkosti perigea

Čo je perigeum? Predstavte si dráhu Mesiaca okolo Zeme. Táto dráha nie je dokonalá kružnica, ale elipsa (ako sa na každú slušnú dráhu v Slnečnej sústave patrí). Niekde na nej sú dve miesta: bod najvzdialenejší od Zeme ( = apogeum) a bod najbližší k Zemi ( = perigeum).

Superspln teda nastáva, ak fáza splnu nastane v období najväčšieho priblíženia Mesiaca k Zemi. Mesiac vtedy je reálne na oblohe väčší, avšak rozoznať to dokáže len skúsené oko, prípadne možno túto skutočnosť overiť fotograficky, či pomocou meracích prístrojov.

Aj 8. apríla 2020 nastal superspln. Samotná fáza splnu pripadla na čas 4h 34m 56s, pričom Mesiac bol vo vzdialenosti 357 021 km (čo je o 371 km bližšie k Zemi ako pri marcovom supersplne).

Priaznivci astrofotografie využívajú aj toto obdobie na zachytenie zaujímavých momentov. Východ či západ Mesiaca v (super)splne spolu s krajinným objektom v popredí je kompozične obzvlášť obľúbená téma. Aj náš kolega, Mgr. Róbert Adam, využil ešte marcový superspln a z Jasenovského hradu (okr. Humenné) nasnímal východ Mesiaca so Sninským kameňom v popredí.