Správa o konferencii Kolos 2016

V tomoto roku bola tradičná konferencia organizovaná v dňoch 1. až 3. decembra 2016. Hlavnou témou konferencie boli ako vždy premenné hviezdy. Konferenciu organizovala Vihorlatská hvezdáreň v Humennom v rámci riešenia projektu APVV-15-0458 "Interagujúce dvojhviezdy - kľúč k pochopeniu vesmíru". Zúčastnilo sa na nej 56 astronómov zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Spoluorganizátormi boli Slovenský zväz astronómov, Slovenská astronomická spoločnosť, Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice a Neinvestičný fond Teleskop.

Pozvánka

Program s linkami k originálnym prezentáciám vo formáte pdf alebo ppt

Zoznam účastníkov

Kniha abstraktov príspevkov

Rokovanie konferencie bolo rozdelené do 4 sekcií: výsledky založené na pozorovaniach na Kolonickom sedle, výskum premenných hviezd, iné astrofyzikálne oblasti, astroturistika a vzdelávanie a parky tmavej oblohy. Celkovo odznelo 27 odborných príspevkov a prezentované boli 2 postery. Ako odľahčenie slúžili dve správy z konferencií, ktorých sa zúčastnili I. Kudzej (Nikolaev, Ukrajina) a P. A. Dubovský (Praha, Česká republika). Program bol značne nahustený. Vďaka disciplinovanosti prednášajúcich sa podarilo všetko stihnúť podľa stanoveného časového plánu. Podarilo sa uskutočniť aj návštevu rekonštruovaného kaštieľa v Snine.

V sekcii venovanej výsledkom Astronomického observatória na Kolonickom sedle odzneli tri príspevky. Dva tradičné v podaní riaditeľa Vihorlatskej hvezdárne I. Kudzeja a hlavného pozorovateľa P. A. Dubovského. Tretím bol príspevok M. Vaňka z Astronomického ústavu SAV o T-Tauri hviezde V501 Aur, o ktorej sa ukázalo, že nepatrí medzi T-Tauri hviezdy. Typická ukážka ako postupuje výskum premenných hviezd.

V sekcii určenej pre výskum premenných hviezd všeobecne sa tiež našlo niekoľko takých, ktoré používali dáta získané na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle. Charakteristické bolo tiež to, že veľa príspevkov čerpalo z dát družice Kepler. Jeden z prednášajúcich vtipne poznamenal, že z hľadiska výskumu premenných hviezd sa družici nemohlo stať nič lepšie ako zlyhanie orientácie. Kým predtým skúmala len jednu oblasť na oblohe, teraz je pokrytie omnoho väčšie aj keď s nižšou presnosťou. Tá je však stále výrazne lepšia ako presnosť pozemských pozorovaní.

V sekcii iných astrofyzikálnych oblastí prevažovali príspevky ukrajinských astronómov, ktorí sa venujú meteorom, medziplanetárnej hmote a pzorovaniu umelých družíc zeme.

Aj posledná sekcia bola zaujímavá a pestrá. napríklad prvý krát sa na Kolose objavila archeoastronómia. O astronomickom vzdelávaní v múzeu hovorila Emilia Pásztor z Baje v Maďarsku.

Svojím rozsahom a pestrosťou sa stal tohtoročný Kolos najväčším z doterajších konferencií organizovaných Vihorlatskou hvezdárňou.

Fotogaléria - Kolos2106